A) ANALYTICKÁ ČASŤ
1 Vymedzenie riešeného územia podľa obvodu pozemkových úprav
Vymedzenie riešeného územia pozostáva
z charakteristiky podľa územného a správneho usporiadania, to znamená
vymenovať príslušnosť ku katastrálnemu územiu, okresu a kraju, doplniť
názvy susedných katastrálnych území, stanoviť celkovú výmeru katastrálneho
územia (ha), špecifikovať výmeru obvodu projektu pozemkových úprav (ha)
a výmeru neriešeného územia (ha). Prehľadná mapa širších vzťahov okrem
administratívnych hraníc zachytáva aj významné prírodné bariéry, napr.
vymedzuje rozvodnice, z ktorých vyplýva nutnosť riešenia územia aj mimo
záujmového územia. Do prehľadnej mapy doplniť aj informácie o existujúcich
prvkoch ÚSES v riešenej lokalite a v širšom okolí. V prípade
nejakej zvláštnosti, treba doplniť jej stručnú charakteristiku. Na vymedzenie
riešeného územia možno využiť topografické mapy v rôznych mierkach
v závislosti od veľkosti územia. Spravidla možno použiť mierku 1:25 000
– 1:50 000, prípadne inú, aby sme získali dobrý prehľad aj na nadväzujúce
územia. Vhodnejšie je použiť topografické mapy ako ortofotomapy, pretože
pomocou vrstevníc vyznačíme aj prírodné bariéry (rozvodnice).
Výstupom je účelová mapa B_UM-1 (ukážka v prílohe).
Formát grafických výstupov:
Názov účelovej mapy |
Formát výstupu |
|||
grid |
vektor |
|
georeferencovaný obrázok (TIF, resp. JPEG) |
|
B_UM-1: Mapa širších vzťahov |
|
|
áno |
áno |
Elektronický súbor v .PDF korešponduje s grafickou prílohou v textovej správe. Grafické prílohy (iba účelové mapy) je vhodné zviazať k textovej správe. Je potrebné optimálne zvoliť mierku grafických príloh tak, aby sa zachovala prehľadnosť mapy, príloha obsahovala legendu, grafickú mierku a ukazovateľ smeru a rozpisku (popisové pole) podľa prílohy 4.1c. Optimálny formát pre grafické prílohy (účelové mapy) je A3. Popisové pole je umožnené umiestniť aj na rubovú stranu účelovej mapy z dôvodu zachovania prehľadnosti mapy.
2 Prehľad použitých podkladov
Počas tejto etapy treba sústrediť relevantné podklady, ktoré možno využiť v ďalšom postupe. Ide predovšetkým o doteraz spracované štúdie, projekty, plány, rôzne databázy, ale aj mapy, letecké snímky, ortofotomapy, historické fotografie a iné. V tejto časti sa uvedú použité podklady, zdroj, dátum ku ktorému zobrazujú informácie a pod. Medzi pracovné podklady patria napríklad:
· mapové podklady:
výsledky účelového mapovania polohopisu a výškopisu v obvode PPÚ, ortofotomapy, topografické mapy, historické mapy, Atlas krajiny SR (2002), Atlas SSR (1980), súborné dielo Geochemický atlas Slovenska (1996-1999),
· územnoplánovacia dokumentácia:
Koncepcia územného rozvoja Slovenska, územný plán regiónu, územný plán obce/mesta, územný plán zóny,
· tematické mapy:
geologické (súbor máp geologických faktorov životného prostredia), inžiniersko-geologické, pedologické (mapy aktualizovaných BPEJ), hydrologické (generel ochrany a racionálneho využívania vôd, hydroekologické plány povodia), klimatologické a iné mapy, lesnícke mapy, mapa potenciálnej prirodzenej vegetácie a pod., mapa zosuvov, kontaminácie pôdy, kvality ovzdušia, vôd a pod.,
· ďalšie dokumenty, projekty:
dokumentácia ochrany prírody, dokumenty územného systému ekologickej stability (doteraz spracované), vodohospodárske plány,
· platná legislatíva a iné.
Použitá dokumentácia bude popísaná: uvedením podrobnej citácie použitého zdroja, uvedením dátumu, ku ktorému je dokumentácia spracovaná a uvedením použitého formátu.
3 Prírodné pomery
V tejto kapitole ide o opis prírodných pomerov z dostupných podkladov. Sú to vstupné informácie o riešenom území. V spracovaných charakteristikách sa treba na jednej strane zamerať na najpodstatnejšie údaje, na druhej strane vystihnúť aj špecifiká územia (napr. výskyt záplav), ktoré môžu indikovať ďalšie významné javy alebo iné reprezentatívne prvky krajiny. Vhodné je upozorniť tiež na najrozšírenejšie prírodné charakteristiky. Prírodné pomery patria k relatívne najmenej zmeneným a zároveň k relatívne aj najstabilnejším podkladom krajiny. Charakteristika vybraných prírodných pomerov je účelovo zameraná na možnosti vzniku aj prírodných procesov, ako napr. erózia pôdy, zamokrenie, zosuvy a pod. V rámci hodnotenia prírodných pomerov treba vychádzať už z existujúcich podkladov, ako sú geologické, geomorfologické, pedologické, hydrologické, klimatologické, fytogeografické a iné podklady (atlasy, samostatné mapové diela, projekty a pod.). Nedostatkom pri spracovaní prírodných pomerov je fakt, že informácie o krajine majú rôznu kvalitu, rôznu mierku spracovania, resp. mnohé chýbajú za riešené územie.
Prírodné pomery sú podrobne rozpracované vo VZFU časť A: Prieskum územia a analýza súčasného stavu v kapitole 4.2.3 Prírodné pomery. Pre potreby MÚSES na účely pozemkových úprav sa urobí výber relevantných údajov, príp. sa doplnia o informácie, ktoré doposiaľ neboli v dokumentáciách pozemkových úprav uvedené a sú potrebné pre spracovanie MÚSES na účely pozemkových úprav.
3.1 Geologické pomery
Pri
charakterizovaní geologických pomerov vychádzame predovšetkým z edície
regionálnych geologických máp Slovenska,
ktoré spracoval Štátny geologický ústav D. Štúra v Bratislave
v mierke 1:50 000 až 1:10 000. Doteraz nie je spracované celé
územie Slovenska, preto možno vychádzať z rôznych záverečných správ, ktoré
sa nachádzajú v Geofonde v archíve tohto pracoviska. Atlas
inžinierskogeologických máp SSR v mierke 1:200 000 poskytuje prehľad
o celom území Slovenska (Matula a kol., 1989). Prehľadné informácie
v mierke 1:500 000 poskytuje Atlas krajiny SR (Biely a kol. In:
Atlas krajiny SR, 2002). Pri spracovaní charakteristiky geologických pomerov
treba sa zamerať na typy predkvartérnych hornín (litologické typy hornín)
a typy kvartérnych sedimentov (ktoré často tvoria aj pôdny substrát).
Obidva typy sa odlišujú v genéze, veku, ako aj v ďalších
vlastnostiach. Pri zostavení legendy možno vychádzať zo smernice MŽP SR č.
1/1996-3.2. na zostavovanie inžinierskogeologických máp. Dôležité je ďalej
charakterizovať tektonickú stavbu (typ zlomovej línie) a pohybové
tendencie (neotektoniku). Kapitola sumarizuje, resp. dopĺňa kapitolu 4.2.3.3
v časti A Prieskum územia
a analýza súčasného stavu.
Výstupom je účelová mapa B_UM-2 (ukážka v prílohe).
Formát grafických výstupov:
Názov účelovej mapy |
Formát výstupu |
|||
grid |
vektor |
|
georeferencovaný obrázok (TIF, resp. JPEG) |
|
B_UM-2: Geologické pomery |
|
|
áno |
áno |
3.2 Geomorfologické pomery
Geomorfologické jednotky ako povrchové jednotky – neopakovateľné indivíduá sa členia na niekoľko taxonomických úrovní, ktoré sa využívajú nielen pri všeobecnej charakteristike neživej zložky, ale aj pri fyto- a zoogeografickom členení a pod. Tieto jednotky predstavujú najvyšší stupeň homogenity z hľadiska morfografie, genézy, prejavov tvarov a ďalších vlastností. Každú jednotku možno všeobecne charakterizovať, pretože danými vlastnosťami je predurčená na určitý spôsob využívania územia. Charakteristiku reliéfu treba doplniť najnižším a najvyšším bodom v m n. m. Spracujeme ich podľa Mazúra, Lukniša In: Atlasa SSR (1980), Mazúra, Lukniša (1986) alebo Atlasu krajiny SR (2002).
Ďalšou charakteristikou sú morfometrické vlastnosti reliéfu,
predovšetkým sklon, svahová dĺžka a prispievajúca plocha. Tieto charakteristiky
sa odvodzujú z DMR. Podrobný postup spracovania morfometrických parametrov
reliéfu je v časti A Prieskum územia a analýza súčasného stavu, kapitola
4.2.3.5. Sú nevyhnuté pre výpočet vodnej erózie. V prípade, že do územia
vnikajú aj cudzie vody (hranica riešeného územia netvorí bariéru pred vnikaním
cudzích vôd), DMR treba zostrojiť aj za hranicu
obvodu projektu pozemkových úprav.
Výstupom je účelová mapa B_UM-3a, b, c, d (ukážka v prílohe).
Formát grafických výstupov:
Názov účelovej mapy |
Formát výstupu |
|||
grid |
vektor |
|
georeferencovaný obrázok (TIF, resp. JPEG) |
|
B_UM-3a: Sklon reliéfu |
|
|
áno |
áno |
B_UM-3b: Svahová dĺžka |
|
|
áno |
áno |
3.4 Pedologické pomery
Pri opise
pedologickej charakteristiky vychádzame z aktualizácie BPEJ. Vysvetlenie
kódov BPEJ je podľa Linkeša a kol. (1996), pre dodržanie správneho
názvoslovia pôd treba použiť Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska
(kol., 2000). Pôdny typ je základnou syntetickou jednotkou, ktorá zahŕňa
informácie o dlhodobom vývoji krajiny v minulosti a súčasnosti
a tiež o meniacich sa vlastnostiach zložiek krajiny, predovšetkým
klímy, hydrologického režimu a vegetácie. K prehľadu zastúpených
pôdnych typov spracujeme ich výskyt (ha) v riešenom území. Z ďalších
vlastností pôd možno charakterizovať: pôdne druhy (zrnitosť), hĺbku pôdy a
skeletovitosť pôdy. Vlastnosti pôdy sú jedným z rozhodujúcich podkladov
pre výpočet vodnej a veternej erózie pôdy. Pri charakteristike pôd pre
výpočet erózie pôdy postupujeme podľa Ilavskej a kol. (2005), podrobnejšie
v časti A. kapitola 4.2.3.4.
Výstupom sú účelové mapy B_UM-4a, b, c (ukážky v prílohe).
Formát grafických výstupov:
Názov účelovej mapy |
Formát výstupu |
|||
grid |
vektor |
|
georeferencovaný obrázok (TIF, resp. JPEG) |
|
B_UM-4a: Bonitované pôdno-ekologické jednoty a hlavné pôdne jednotky |
|
|
áno |
áno |
B_UM-4b: Intenzita vodnej erózie podľa BPEJ |
|
|
áno |
áno |
B_UM-4c: Intenzita veternej erózie podľa BPEJ |
|
|
áno |
áno |
3.4 Hydrologické pomery
Hydrologická charakteristika sa vypracováva na základe informácie o povrchových a podzemných vodách. Veľmi často vodu hodnotíme už vo vzťahu k ostatným prírodným zložkám krajinného systému, napr. v rámci pôdnych vlastností. Povrchové vody charakterizujeme aj v rámci využitia pozemkov (súčasnej krajinnej štruktúry), ide predovšetkým o informáciu o vodných tokoch a vodných plochách, prietoku vody (najnižšie, najvyššie, mesačné, ročné alebo dlhodobé prietoky, rozkolísanosť), vodných stavoch a pod. Možno zhodnotiť informáciu o úprave tokov a výstavbe nádrží a ich zmenu na prirodzený pohyb vody v tokoch.
Ďalšou charakteristikou je vyčlenenie povodí, resp. mikropovodí, podľa ktorých zistíme prenikanie cudzích vôd do riešeného územia, ktoré ovplyvňujú povrchový odtok vody po svahu a tým aj vznik vodnej erózie. Mikropovodia charakterizujeme podľa pôvodu bariér (rozvodníc): prirodzené (chrbty, rozsiahlejšie lesy a iné) a antropogénne (cesty, výkopy, hrádze, ploty a iné).
Podzemné vody sú zaradené
podľa príslušnosti hydrogeologických regiónov (Atlas krajiny SR, 2002).
Potrebné je charakterizovať významnosť zásob podzemných vôd a ich prípadné
ovplyvnenie predovšetkým umelými zásahmi. Ak sú k dispozícii podklady, tak
aj hĺbku hladiny podzemnej vody, typ hladiny podzemnej vody (voľná, napätá)
a iné. Mnohé charakteristiky možno získať z inžinierskogeologických
máp a hydrogeologických máp (Štátny geologický ústav D. Štúra, Bratislava)
a aj z atlasových diel (Atlas SSR, 1980;
Atlas krajiny SR, 2002).
Výstupom je účelová mapa B_UM-5 (ukážka v prílohe).
Formát grafických výstupov:
Názov účelovej mapy |
Formát výstupu |
|||
grid |
vektor |
|
georeferencovaný obrázok (TIF, resp. JPEG) |
|
B_UM-5: Inžinierskogeologické a hydrogeologické rajóny/regióny |
|
|
áno |
áno |
3.5 Klimatické pomery
Na základe teploty vzduchu a vlahovej charakteristiky je spracovaná najnovšia typizácia klímy pre celé územie SR v mierke 1:1 mil. (Lapin a kol. In: Atlas krajiny SR, 2002). Ďalej je potrebné samostatne charakterizovať teplotné, zrážkové a veterné pomery, trvanie snehovej pokrývky, príp. ďalšie charakteristiky za vegetačné obdobie (teplotu vzduchu), extrémne údaje a pod. Pre výpočet vodnej erózie pôdy treba doplniť informáciu o intenzite prívalového dažďa podľa Ilavskej a kol. (2005), podrobnejšie v časti A. kapitola 4.2.3.1.
3.6 Rastlinstvo
Potenciálna prirodzená vegetácia je taká vegetácia, ktorá by sa vytvorila na určitom území a v určitej časovej etape za predpokladu vylúčenia akejkoľvek ďalšej činnosti človeka. V prírodných podmienkach Slovenska, až na malé výnimky, je to lesná vegetácia. Zonálne a azonálne rastlinné spoločenstvá potenciálnej prirodzenej vegetácie členia mapované jednotky na klimazonálne, ktoré sú v súlade so stanovištnými podmienkami (dubovo-hrabové, bukové lesy a iné) a na tie, existenciu ktorých podmieňuje jedna výrazne prevládajúca stanovištná podmienka, napr. voda (lužné lesy), pohyblivý kamenistý substrát a reliéf (sutinové lesy) a pod.
Na Botanickom ústave SAV sú archivované rukopisné mapy, ktoré tvorili podklady mapovým syntézam v mierkach 1:500 000 (Michalko a kol. In: Atlas SSR, 1980) a 1:200 000 (Michalko a kol., 1986). V priebehu mapovania sa doplňovala a upresňovala základná osnova diela v súlade s vývojom vedy o vegetácii a vegetačného mapovania v okolitých štátoch a postupne bola vypracovaná nová mapa potenciálnej prirodzenej vegetácie v mierke 1 : 500 000 (Maglocký In: Atlas krajiny SR, 2002). Návrh legendy pre mapu potenciálnej prirodzenej vegetácie vychádza z publikovanej legendy v mierke 1 : 500 000, pre väčšie mierky možno zostaviť legendu buď na základe publikovaných výsledkov o vegetačnom kryte modelového územia alebo na základe vlastného terénneho výskumu možno legendu odvodiť, konkretizovať a detailnejšie prepracovať. Výstupom je prehľadná mapa (PM--6 Potenciálna prirodzená vegetácia).
Využitie mapy potenciálnej prirodzenej vegetácie pre ÚSES spočíva
v tom, že v území sú rozlišované prirodzené autoregulačné fytocenózy
tam, kde sa reálne vyskytujú. Reálny výskyt autoregulačných rastlinných
spoločenstiev tvorí kostru ekologickej stability. V územiach, kde primárna
vegetácia zanikla v priebehu histórie a bola nahradená druhotnými
spoločenstvami, možno projekčne navrhovať koridory a interakčné prvky
spájajúce biocentrá tak, aby jadro tvorili pôvodné, prípadne sprievodné (lesné
lemy, lesné plášte) porastotvorné druhy potenciálnych spoločenstiev. Sú
bioticky najprirodzenejším spojovacím článkom. Dávajú možnosť identifikovať
sukcesné trendy od reálnej vegetácie k potenciálnej prirodzenej vegetácii, ako
aj projektovať štruktúry vegetačného krytu v súlade s prírodnými podmienkami.
Pri rekonštrukcii, obnove a zabezpečení ďalšieho prirodzeného vývoja
vegetácie treba poznať potenciálnu prirodzenú vegetáciu z hľadiska
približovania sa jej prirodzenému stavu. V urbanizovanom prostredí,
v intravilánoch obcí a miest je vhodné robiť výber druhov popri
okrasných rastlinách z druhov blízkych potenciálnej prirodzenej vegetácii.
Mimo intravilánu sídel by mali byť vysadzované druhy výhradne z potenciálnej
prirodzenej vegetácie daného územia. Úsilie o väčšie využitie genofondu
domácich druhov drevín nepredstavuje ústup od tradičného okrasného sadovníctva
založeného na osvedčených druhoch introdukovaných drevín, ale je obohatením
celkového programu ozelenenia sídel s využitím prirodzených možnosti.
Navyše je ekonomicky výhodnejšie, údržba si vyžaduje menej dodatkovej energie.
Výstupom je účelová mapa B_UM-6 (ukážka v prílohe).
Formát grafických výstupov:
Názov účelovej mapy |
Formát výstupu |
|||
grid |
vektor |
|
georeferencovaný obrázok (TIF, resp. JPEG) |
|
B_UM-6: Potenciálna prirodzená vegetácia |
|
|
áno |
áno |
4 Využitie pozemkov
V krajinnoekologickom plánovaní sa hmotné prejavy prírodného, poloprírodného a/alebo antropogénneho pôvodu na zemskom povrchu označujú ako druhotná/súčasná krajinná štruktúra. V geografickej praxi majú označenie ako využitie pôdy, v súčasnosti sa skôr preferuje termín využitie krajiny. V rámci MÚSES na účely pozemkových úprav budeme používať termín využitie pozemkov. Podľa zákona č. 162/1995 Z. z. (Katastrálny zákon) a vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK SR) č. 647/2004 Z. z. sú plochy, ktoré pokrývajú celý zemský povrch, označované ako druhy pozemkov a charakterizuje ich spôsob využívania pozemku. Podľa § 3 zákona č. 162/1995 Z. z. sa pod pozemkom rozumie časť zemského povrchu oddelená od susedných častí hranicou územnej správnej jednotky, katastrálneho územia, zastavaného územia obce, hranicou vymedzenou právom k nehnuteľnosti, hranicou držby alebo hranicou druhu pozemku alebo rozhraním spôsobu využívania pozemku. Pozemky sa v katastri nehnuteľností členia na 10 druhov s týmito číselnými kódmi: orná pôda – kód 2 , chmeľnica – kód 3, vinica – kód 4, záhrada – kód 5, ovocný sad – kód 6, trvalý trávny porast – kód 7, lesný pozemok – kód 10, vodná plocha – kód 11, zastavaná plocha a nádvorie – kód 13 a ostatná plocha – kód 14. Z hľadiska časového členíme využitie pozemkov na historické a súčasné.
4.1 Historické využitie pozemkov
Analýza historických máp tvorí podklad pre interpretáciu vývoja a zmien krajinných štruktúr (využitia krajiny) v jednotlivých časových etapách. Historické mapy z I. a II. vojenského mapovania v mierke 1:28 800 predstavujú veľmi vhodný informačný materiál pre krajinnoekologický výskum. Zásadné zmeny v krajine sa odohrali až po II. svetovej vojne, predovšetkým po roku 1948. Podľa Slavkovského (2002) možno na území Slovenska rozlíšiť z hľadiska vplyvu človeka na krajinu 2 významné obdobia premeny vidieka, podľa ktorých možno pristúpiť aj k spracovaniu historického využitia pozemkov pre MÚSES na účely pozemkových úprav:
· prvá polovica 20. storočia – v tomto období dožívajú mnohé techniky a náradia ešte z čias feudálneho spoločenského zriadenie a zároveň pod vplyvom nastupujúceho kapitalizmu dostávali sa do procesu poľnohospodárstva nové náradia, postupy a spôsob obhospodarovania pôdy,
· druhá polovica 20. storočia (po roku 1948) – je charakterizovaná prvou významnou diskontinuitou vo vývine agrárnej kultúry a spôsobe vidieckeho života, dochádza ku kolektivizácii poľnohospodárstva, nerešpektovaniu sociálnych, kultúrnych, psychologických aspektov a tiež ani prírodných podmienok:
· obdobie r. 1949-1970 prechod z malovýroby na veľkovýrobu, zásah do usporiadania vlastníckych vzťahov, zmena v spôsobe života a kultúre obyvateľstva
· obdobie r. 1970-1989 zavŕšenia procesu socialistického združstevňovania poľnohospodárstva, nástup vlastného agrárneho modelu s využívaním nových technológií, použitím svetových odrôd a uplatňovaním vedy a výskumu do praxe
· obdobie po r. 1989 možno charakterizovať ako nenaplnenie vízie pre 21. storočie, kde dochádza k devastácii poľnohospodárstva a k poklesu produkcie, tisícky hektárov pôdy ostáva neosiatych, devastujú sa sady a vinohrady, ktoré sa premenili na stavebné pozemky.
V závislosti od časového obdobia možno použiť aj
zjednodušenú legendu pre historické využitie pozemkov: les, remízky, líniová
drevinová vegetácia, lúky, pasienky, orná pôda veľkobloková, orná pôda
malobloková (pásová, terasová), vinice, sady, záhrady, zástavba, ojedinelé
stavby, vodné toky, vodné plochy, cesty (rôzne kategórie), železnice
a ostatné prvky. Veľmi významné je zakresliť aj rôzne artefakty, ako sú
medze, kamenné valy, terénne stupne, úvozy a pod.
Výstupom je účelová mapa B_UM-7 (ukážka v prílohe).
Formát grafických výstupov:
Názov účelovej mapy |
Formát výstupu |
|||
grid |
vektor |
|
georeferencovaný obrázok (TIF, resp. JPEG) |
|
B_UM-7: Historické využitie pozemkov |
|
|
áno |
áno |
4.2 Súčasné využitie pozemkov
Na základe príslušnej geodetickej dokumentácie (výstupov účelového mapovania polohopisu) je podľa prílohy č. 2 k vyhláške ÚGKK SR č. 647/2004 Z. z. 10 druhov pozemkov rozčlenených na 41 spôsobov využitia (s 5-miestnym kódom). Účelom mapovania súčasného využitia pozemkov je detailne zachytiť prejavy a spôsob využívania územia s doplnením ekologicko-fyziognomickej charakteristiky. Túto charakteristiku vykonávame terénnym prieskumom a interpretáciou leteckých snímok alebo ortofotomáp. V prípade nezrovnalostí z výstupov účelového mapovania polohopisu sa na základe podnetu spracovateľa MÚSES na účely pozemkových úprav, resp. spracovateľa VZFU doplnia areály prvkov využitie pozemkov podľa detailnejšieho členenia v zmysle prílohy č. 4.9 Súčasné využitie pozemkov, ktoré je následne podkladom pre spracovanie VZFU. Doplnenie prvkov využitia pozemkov dodatočne zabezpečia spracovatelia účelového mapovania polohopisu.
Vstupné atribúty objektov projektu z účelového mapovania polohopisu:
Vrstva |
Atribút |
Popis |
KLADMER |
PARCIS |
parcelné číslo 1.000 až 99999.999 |
DRPPU |
druh pozemku komisionálne odsúhlasený |
|
SVPPU |
spôsob využívania pozemku komisionálne odsúhlasený |
|
ZAPMER |
|
Vnútorná kresba objektov KLADMER |
POLOHOPIS |
|
Doplňujúce línie, doplňujúci popis |
VODA |
|
Vodovod |
PLYN |
|
Plynovod |
KANAL |
|
Kanalizácia |
TELEK |
|
Telekomunikačné siete, miestne a diaľkové káble |
ELEKT |
|
Elektrické vedenie |
SIETE |
|
Ostatné podzemné inžinierske siete |
SRAFY |
|
Šrafy, terénne stupne |
SVPPU - spôsob využívania pozemku je komisionálne odsúhlasený na základe prílohy č. 2 k vyhláške č. 79/1996 Z. z. Prehodnotením prílohy č. 2 k vyhláške ÚGKK SR č. 647/2002 Z. z. sú vytvorené výsledné jednotky/prvky – legendu pre súčasné využitie pozemkov.
Ukážka spracovania využitia pozemku podľa geodetickej dokumentácie a MÚSES na účely pozemkových úprav (kompletné spracovanie tabuľky uvádzame v prílohe č. 4.9)
Využitie pozemku podľa prílohy č. 2 k vyhláške ÚGKK SR č. 647/2002 Z. z. |
Využitie pozemku podľa MÚSES na účely pozemkových úprav |
||||
Kód |
Spôsob využívania pozemku |
Kód z vyhlášky |
Kód z biotopov |
Kód MÚSES |
Prvky využitia pozemku
|
poľnohospodárska pôda |
|||||
02100 |
pozemky, na ktorých sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina, iné záhradné plodiny |
02100 |
- |
0210001 |
veľkobloková orná pôda |
02100 |
- |
0210002 |
malobloková orná pôda – pásové polia |
||
02100 |
- |
0210003 |
malobloková orná pôda – terasové polia |
||
02100 |
- |
0210004 |
mozaika maloblokovej ornej pôdy a nelesnej drevinovej vegetácie |
||
pozemky dočasné zatrávnenie (max. 5 rokov) |
02100 |
- |
0210005 |
dočasne zatrávnená orná pôda – viacročné krmoviny na ornej pôde |
|
pozemky využívané na pestovanie viacročných krmovín |
|||||
pozemky dočasne nevyužívané na rastlinnú výrobu |
02100 |
- |
0210006 |
dočasne nevyužívaná orná pôda |
|
iné |
02100 |
|
0210000 |
nezradené ani do jednej z predchádzajúcich prvkov, slovne sa popíšu |
|
02120 |
pozemky, na ktorých sú postavené pareniská, skleníky, japany zriaďované na ornej pôde |
02120 |
- |
0212001 |
pareniská, skleníky a japany na ornej pôde |
iné |
02120 |
|
0212001 |
nezradené ani do jednej z predchádzajúcich prvkov, slovne sa popíšu |
Poznámka: Pri niektorých prvkoch využitia pozemkov MÚSES detailnejšie členenie vychádza z Katalógu biotopov Slovenska (Stanová, Valachovič, eds., 2002); v tabuľke je doplnený poradový kód mapovania podľa MÚSES a KES (koeficient ekologickej stability) potrebný pre ďalší postup práce.
Z prílohy č. 4.9 vyplýva, že k určitým problémom pri identifikácii druhov pozemku dochádza napr. trvalý trávny porast sa mapuje v rámci štyroch kódov: 7, 10, 11 a 14. Veľmi heterogénnym druhom pozemku je ostatná plocha s kódom 14, do ktorej je zahrnutá napr. ťažba nerastov, elektrické rozvody, sídlisková vegetácia, ochranná poľnohospodárska a ekologická zeleň (ide o nelesnú drevinovú vegetáciu, je to rozhodujúca jednotka pre MÚSES, ktoré plnia v krajine celý rad významných funkcií, Špulerová, 2006), športové a rekreačné areály, cintoríny, pamiatky, poľné cesty, hnojiská a iné. Všetky prvky využitia pozemku, ktoré budú mapované, resp. spresnené počas MÚSES, (resp. spracovania VZFÚ) sú zostavené tak, aby sa dali z geodetickej dokumentácie zreteľne identifikovať a aby nemohlo dôjsť ešte k ďalšiemu rozčleňovaniu jedného pozemku počas spresňovania a terénneho mapovania MÚSES. Napríklad kód využitia 14730, ktorý zahŕňa: poľnú cestu spevnenú, poľnú cestu nespevnenú, spevnené poľné hnojisko, močovkovú jamu, kompostisko, silo, nespevnené poľné hnojisko, skládku hnojív alebo ochrannú hrádzu poľnohospodárskej pôdy, sa neprekrýva so žiadnymi inými jednotkami a ani medzi sebou navzájom. V prípade, že z výstupov účelového mapovania polohopisu bude pozemok označený kódom 14730, v rámci mapovania MÚSES dôjde k jeho spresneniu (terénnym mapovaním) podľa vypracovanej legendy z prílohy č. 4.9. Podobne postupujeme aj pri jednotke napr. s kódom 02100 (mapovaná ako pozemky, na ktorých sa pestujú obilniny, okopaniny, krmoviny, technické plodiny, zelenina, iné záhradné plodiny) a ktorá je v rámci MÚSES členená na 4 samostatné jednotky: veľkobloková orná pôda, malobloková orná pôda – pásové polia, malobloková orná pôda – terasové polia, mozaika maloblokovej ornej pôdy a nelesnej drevinovej vegetácie. Tieto jednotky sa určite nevyskytujú tak, aby kód 02100 v rámci jedného pozemku sa musel ešte pri mapovaní MÚSES rozčleniť. Pravdepodobne pri mapovaní prvkov súčasného využitia pozemku MÚSES nebudeme vytvárať na mape nové hranice, ale budeme spresňovať ich využitie na základe 5-miestnych kódov (kódy 02100 až 14730) z geodetickej dokumentácie kódy prvkov využitia pozemku MÚSES a dopĺňať ich ekologicko-fyziognomickú charakteristiku (príloha č. 4.9). Z hľadiska lepšej orientácie je v tab. č. 4.3.4.2-2 prehľad zaradenia druhov pozemku podľa zaužívaného spôsobu mapovania prvkov súčasného využitia krajiny. Pri mapovaní prvkov využitia pozemku budeme používať legendu podľa prílohy č. 4.9, v ktorej je uvedená aj hodnota KES (koeficient ekologickej stability) a vyznačenie biotopov národného a európskeho významu, ktoré sa využijú v ďalšom postupe práce.
Mapa súčasného využívania územia v obvode projektu sa vyhotoví na podklade účelového mapovania polohopisu v detailnejšom členení na základe prvkov využívania pozemkov na účely návrhových a projekčných činností podľa prílohy 4.9. Vyhotoví sa: Výsledná mapa č. 1 (ukážka v prílohe).
Formát grafických výstupov:
Názov výslednej mapy |
Formát výstupu |
|||
grid |
vektor |
|
georeferencovaný obrázok (TIF, resp. JPEG) |
|
Súčasné využitie pozemkov |
|
áno |
áno |
áno |
Ukážku spracujeme vo vhodnej mierke, aby grafický výstup bol zobrazený ako celok, v prípade väčších obvodov projektu rozdelíme územie na viac ucelených máp. Legendu spracujeme podľa kódov detailnejšieho členenia slovným popisom prvkov využitia pozemku podľa prílohy č. 4.9.
Prehľad zaradenia druhov pozemku podľa súčasného využitia krajiny
Prvky využitia krajiny (súčasná krajinná štruktúra) |
Druh pozemku |
Spôsob využitia pozemku |
||
Kód |
Popis |
Kód |
Popis |
|
Lesy |
10 |
Lesný pozemok |
10200 |
lesy (detailné členené podľa Katalógu biotopov Slovenska, Stanová, Valachovič, eds., 2002) |
10200 |
rúbanisko, spálenisko |
|||
10200 |
lesná škôlka |
|||
10240 |
kosodrevina |
|||
10240 |
nízke kríčky subalpínskeho a alpínskeho stupňa |
|||
Nelesná drevinová vegetácia |
14 |
Ostatná plocha |
14420 |
nelesná drevinová vegetácia prirodzeného charakteru |
14420 |
nelesná drevinová vegetácia umelo vysadená |
|||
14700 |
vresovisko |
|||
14700 |
nelesná drevinová vegetácia – mapovať podľa kódu 14420 |
|||
Travinno-bylinná vegetácia |
7 |
Trvalý trávny porast |
07100 |
intenzívne až extenzívne využívané lúky a pasienky |
07100 |
dočasne nevyužívané lúky a pasienky |
|||
07100 |
opustené lúky a pasienky |
|||
07100 |
vnútrozemské slaniská a slané lúky |
|||
10 |
Lesný pozemok |
10240 |
alpínske a subalpínske travinno-bylinné porasty |
|
10240 |
vysokobylinné spoločenstvá alpínskeho stupňa |
|||
10240 |
vysokosteblové spoločenstvá horského a alpínskeho stupňa |
|||
10240 |
kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátových horninách |
|||
11 |
Vodná plocha |
11130 |
pramenisko |
|
11130 |
mokraď |
|||
11130 |
trstinové porasty |
|||
11130 |
rašelinisko a slatina |
|||
11130 |
trstinové porasty |
|||
11130 |
brehové travinno-bylinné porasty |
|||
11130 |
slanisko |
|||
14 |
Ostatná plocha |
14700 |
slatina – mapovať podľa kódu 11130 |
|
Orná pôda a trvalé kultúry |
2 |
Orná pôda |
02100 |
veľkobloková orná pôda |
02120 |
malobloková orná pôda |
|||
02100 |
mozaika maloblokovej ornej pôdy a nelesnej drevinovej vegetácie |
|||
02120 |
dočasne zatrávnená orná pôda – viacročné krmoviny na ornej pôde |
|||
02100 |
dočasne nevyužívaná orná pôda |
|||
02120 |
pareniská, skleníky na ornej pôde |
|||
4 |
Vinica |
04100 |
vinica |
|
04150 |
dočasne odstránená vinica |
|||
6 |
Ovocný sad |
06100 |
ovocný sad |
|
06100 |
opustený ovocný sad |
|||
5 |
Záhrada |
05100 |
záhrada, záhradkárske osady |
|
05120 |
pareniská, skleníky v záhradách |
|||
05130 |
ovocné a okrasné škôlky |
|||
05150 |
záhradné predajné centrá |
|||
3 |
Chmeľnica |
03100 |
chmeľnica |
|
03150 |
dočasne odstránená chmeľnica |
|||
Prvky substrátu |
14 |
Ostatná plocha |
14700 |
prirodzené skalné útvary |
14700 |
prirodzené nánosy |
|||
14700 |
kamenná medza, kamenná terasa |
|||
14700 |
výmoľ, roklina |
|||
Vodné toky a vodné plochy |
11 |
Vodná plocha |
11110 |
vodný tok |
11110 |
kanál |
|||
11110 |
vodná plocha |
|||
11130 |
stojaté vody |
|||
Antropogénne /urbanistické prvky |
||||
Priemyselné, energetické a dobývacie objekty |
14 |
Ostatná plocha |
14270 |
manipulačné, skladové a dielenské plochy |
14270 |
priemyselný areál |
|||
14270 |
priemyselný park |
|||
14280 |
ťažobná plocha |
|||
14280 |
halda z ťažby |
|||
14370 |
elektrické rozvody |
|||
14700 |
odkalisko |
|||
14700 |
skládka odpadu |
|||
Dopravné línie a objekty |
13 |
Zastavaná plocha a nádvoria |
13311 |
diaľnica |
13321 |
cesta |
|||
13321 |
chodník |
|||
13301 |
železničné trate |
|||
13331 |
letisko |
|||
Poľno-, leso- a vodohospodárske objekty |
13 |
Zastavaná plocha a nádvoria |
13104 13105 |
poľnohospodársky dvor s objektmi |
14 |
Ostatná plocha |
14730 |
poľná cesta |
|
14730 |
poľné hnojisko, silo |
|||
14730 |
ochranná hrádza pôdy |
|||
10 |
Lesný pozemok |
10230 |
lesný sklad |
|
10230 |
nespevnená lesná cesta |
|||
10260 |
spevnená lesná cesta |
|||
10260 |
budova na lesnom pozemku |
|||
13 |
Zastavaná plocha a nádvoria |
13361 |
objekt vodnej elektrárne |
|
13361 |
prístav |
|||
13361 |
čistiareň odpadových vôd |
|||
13361 |
čerpacia stanica |
|||
13361 |
vodojem |
|||
13361 |
priehradná hrádza |
|||
13361 |
hať |
|||
14 |
Ostatná plocha |
14700 |
ochranná hrádza vodných tokov |
|
Obytné plochy a občianska vybavenosť |
13 |
Zastavaná plocha a nádvoria |
13100 13600 |
bytové a rodinné domy |
13200 13603 |
nebytová zástavba (občianska vybavenosť) |
|||
13100 13600 |
ojedinelé objekty určené na bývanie (mimo intravilánu) |
|||
13104 13105 |
dvor |
|||
13700 |
stavebná plocha |
|||
Sídelná vegetácia |
14 |
Ostatná plocha |
14410 |
okrasná záhrada |
14410 |
parky |
|||
14410 |
uličná vegetácia |
|||
14410 |
sídlisková vegetácia |
|||
14600 |
cintorín |
|||
Rekreačné, športové a historické objekty |
14 |
Ostatná plocha |
14500 |
lanovky, sedačky |
14500 |
ihriská |
|||
14500 |
kúpaliská |
|||
14500 |
areály hotelov |
|||
14500 |
kempingy |
|||
14500 |
areál kúpeľov |
|||
14800 |
botanická a zoologická záhrada |
|||
14800 |
pamiatka (hrad, zámok) |
|||
14800 |
sakrálna stavba |
|||
14800 |
božia muka |
|||
14800 |
jaskyňa |
|||
14800 |
skanzen, amfiteáter, pomník, mohyla a pod. |
Kódy – podľa prílohy č. 2 k vyhláške ´´UGKK SR č. 647/2002 Z.z.
4.2.1 Prvky poľnohospodárskej pôdy
Prvky poľnohospodárskej pôdy členíme na ornú pôdu (kód 2), chmeľnicu (3), vinicu (4), záhradu (5), ovocný sad (6) a trvalý trávny porast (7). V rámci týchto prvkov mapujme špeciálne jednotky: dočasne nevyužívaná orná pôda, dočasne odstránená chmeľnica a dočasne odstránená vinica. V tomto prípade treba plochu overiť terénnym výskumom a prideliť im príslušný kód podľa skutočného využívania. Pre MÚSES je dôležitá jednotka opustená vinica (vinohradnícky úhor) a opustený ovocný sad. Z hľadiska mapovania nie je dôležité, ktoré poľnohospodárske plodiny sa pestujú na ornej pôde, ale či ide o veľkoblokové alebo maloblokové usporiadanie ornej pôdy. Pri mapovaní týchto prvkov, okrem trvalých trávnych porastov, by nemalo dôjsť k nejasnostiam a nesprávnej interpretácii geodetickej dokumentácie na jednotky využitia pozemku podľa MÚSES. Významné postavenie v rámci MÚSES majú trvalé trávne porasty (v terminológii MÚSES travinno-bylinné porasty), ktoré sa mapujú v rámci 4 samostatných druhov pozemku:
Kód 7 trvalý trávny porast (ako základná skupina travinno-bylinnej vegetácie) – mapujú sa intenzívne až extenzívne využívané lúky a pasienky (kód 07100). Vyčlenené sú aj opustené lúky a pasienky, kde treba rozlišovať proces ruderalizácie, resp. sukcesný so samonáletom drevinovej vegetácie. V rámci tejto jednotky sa mapuje aj veľmi vzácne sa vyskytujúce vnútrozemské slanisko a slané lúky, ktoré nebolo možné nikde zaradiť. Charakteristika lúk a pasienkov je založená na produkčno-ekologickej klasifikácii podľa Kanošová, Krajčovič, (2005, In: Holúbek, ed., 2007) tak, aby na jednej strane odrážala intenzitu obhospodarovania a na strane druhej bola doplnená biotickou charakteristikou podľa Katalógu biotopov Slovenska (Stanová, Valachovič, eds., 2002).
Kód 10 lesný pozemok – mapujú sa pozemky nad hornou hranicou lesa (kód 10240), ako napr. alpínske a subalpínske travinno-bylinné porasty, vysokobylinné spoločenstvá horského a alpínskeho stupňa, kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty. Predstavujú významné biotopy (mapovanie je v rámci prvkov lesnej pôdy).
Kód 11 vodná plocha – resp. stojaté sústredenie vody (kód 11130), kde sme zaradili mokraď, rašelinisko, slatinu, trstinové a ostricové porasty, travinno-bylinné porasty a slanisko. Všetky prezentujú veľmi vzácne biotopy.
Kód 14 ostatná plocha – v ojedinelých prípadoch môže byť slatina mapovaná pod kódom 14700, v tomto prípade ju treba charakterizovať podľa kódu 11130.
4.2.2 Prvky lesnej pôdy
Medzi lesné pozemky (kód 10) sú zaradené pozemky porastené lesnými drevinami, ďalej rúbanisko, spálenisko, pozemky nad hornou hranicou lesa a rôzne objekty spojené s lesohospodárskou činnosťou. Lesné porasty sú členené podľa Katalógu biotopov Slovenska (Stanová, Valachovič, eds., 2002), zaradené sú lesy zonálne, lesy azonálne, lesné monokultúry (napr. smrek, borovica lesná a iné) a monokultúry hybridných topoľov. Lesné spoločenstvá sú doplnené kódmi z Katalógu biotopov Slovenska (Stanovíč, Valachovič, eds., 2002) a kódmi hospodárskych súborov lesných typov (HSLT). Do floristickej štruktúry často vstupujú nepôvodné invázne introdukované dreviny, ktoré narušujú pôvodné drevinové zloženie lesných spoločenstiev. Mapujeme reálny stav lesnej vegetácie. Do lesných pozemkov je zaradená aj kosodrevina, ktorá je na hornej hranici lesa a ide vlastne o krovinové spoločenstvo a tiež travinno-bylinné porasty a nízke kríčky alpínskeho a subalpínskeho stupňa (kód 10). Lesná vegetácia tvorí významnú súčasť územného systému ekologickej stability.
4.2.3 Prvky nepoľnohospodárskej a nelesnej pôdy
Medzi prvky nepoľnohospodárskej a nelesnej pôdy sú zaradené vodná plocha (kód 11), zastavaná plocha a nádvoria (13) a ostatná plocha (14). Pre MÚSES je významná vodná plocha a vybrané jednotky ostatných plôch. Bližšia špecifikácia podľa spôsobu využitia je nasledovná:
Kód 11 vodná plocha – hlavným členením je pohyb vody (tečúce a stojaté vody). V rámci tečúcich je členenie podľa pôvodu na tok s prirodzeným korytom, s upraveným korytom a umelým (kanál). Rozlišujú sa vodné plochy podľa toho, či sú vybudované na vodných tokoch alebo ide o stojaté vodné plochy umelé (bagroviská) alebo prirodzené (jazerá). Z hľadiska návrhov biocentier miestneho významu je dôležité detailné mapovanie stojatého sústredenia vôd (kód 11130), kde sa s vodnou hladinou charakterizujú spolu s vodnou hladinou aj močiarne, slatinné a brehové travinno-bylinné spoločenstvá a iné vzácne spoločenstvá.
Kód 13 zastavaná plocha a nádvorie – zastúpené sú všetky bežne mapované jednotky, ktoré by sa mali mapovať len mimo intravilánu: bytové a nebytové budovy, inžinierske siete, rôzne dvory, stavebná plocha a iné.
Kód 14 ostatná plocha – ide o veľmi heterogénnu mapovaciu jednotku, ktorú možno ďalej členiť:
§ manipulačné, skladové a dielenské a iné priemyselné plochy (14270), ťažba nerastov (14280), elektrické rozvody (14370), odkaliská a skládky odpadu (14700)
§ sídlisková vegetácia (14410)
§ ochranná poľnohospodárska a ekologická vegetácia (14420) – ide o nelesnú drevinovú vegetáciu prirodzeného charakteru a tiež umelo vysadenú, dôležitá je jej charakteristika podľa pôvodnosti drevín, v poľnohospodárskej krajine sa významnou mierou podieľa na tvorbe prvkov MÚSES, predovšetkým biokoridorov, príp. interakčných prvkov
§ športové a rekreačné areály (14500)
§ cintorín a urnový háj (14600)
§ kultúrne a osvetové objekty a areály (14800)
§ vybrané neúžitky (14700) – ako napr. kamenná medza, kamenná terasa, skalné útvary, nánosy štrku a piesku, vresoviská, slatiny (mapovať podľa kódu 11130) a nelesná drevinová vegetácia reprezentovaná rôznymi krovinami (mapovať podľa kódu 14420)
§ účelové poľnohospodárske technické zariadenia (14730).
4.3 Biotická charakteristika vybraných prvkov súčasného využitia pozemkov
Analýze súčasného stavu rastlinných a živočíšnych druhov a ich spoločenstiev treba venovať zvýšenú pozornosť, pretože tvoria rozhodujúci podklad pri návrhoch nových prvkov ÚSES. Podstatou tejto časti je doplniť biotickú (vegetačnú a zoologickú) charakteristiku vybraným prvkom využitia pozemkov, ktoré boli mapované v kapitole 4.3.4.2. Súčasné využitie pozemkov.
4.3.1 Reálna vegetácia
Reálnu vegetáciu charakterizujeme na základe fytogeografického členenia (zemepisné rozšírenie rastlín), ktoré súvisí s odlišnými reliéfovými, geologickými, pedologickými, ale aj klimatickými pomermi (vplyv kontinentality a pod.). Na územie Slovenska zasahujú tri hlavné fytogeografické oblasti – panónskej, západokarpatskej a východokarpatskej flóry, ktoré sa členia na obvody, okresy a podokresy. Podklady možno čerpať z mapy fytogeografické členenie v mierke 1:1 mil. (Futák In: Atlas SSR, 1980). 31 fytogeografických jednotiek je vytvorených na základe podobnosti, resp. odlišnosti zastúpenia vegetácie. Ich podrobná charakteristika je spracovaná napr. v monografii Slovensko, Príroda 2 (Lukniš a kol., 1972).
Východiskovým podkladom pre hodnotenie reálnej vegetácie v krajine je terénny prieskum, inventarizácia a mapovanie biotopov. Ako podklad pre spracovanie charakteristiky vegetácie možno využiť aj dostupné literárne údaje a databázy o výskyte taxónov a biotopov, ktoré treba tiež overiť v teréne. V súčasnosti existuje na Slovensku viacero informačných systémov zameraných na flóru a biotopy Slovenska (Halada, Gajdoš, 2003): databáza fytocenologických zápisov a informačný systém o vyšších rastlinách Slovenska (prevádzkuje Botanický ústav SAV), informačný systém lúk a rašelinísk (prevádzkuje Inštitút aplikovanej ekológie Daphne), informačný systém taxónov a biotopov (ISTB – prevádzkuje Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica). Nie všetky tieto databázy sú voľne dostupné pre verejnosť. Podľa Štatútu ISTB údaje z databázy ISTB môžu byť poskytované pre odbornú verejnosť – odborná organizácia, ktorá sa zaoberá ochranou druhov a biotopov (Štátna ochrana prírody SR, 2004).
Ako vyplýva z prehľadu súčasného využitia pozemkov, medzi základne biotické prvky, ktoré treba v tejto kapitole podrobnejšie opísať terénnym prieskumom, sú:
trvalé trávne porasty (kód 7) – travinno-bylinné porasty s rôznou intenzitou využitia (cez intenzívne využívané až po opustené lúky a pasienky), znižujúca intenzita využívania dáva predpoklady na vyčlenenie cenných biotopov, nakoľko sa tieto porasty vyznačujú vyššou druhovou bohatosťou a výskytom vzácnejších a zraniteľnejších druhov, ktoré sa na intenzívne obhospodarovaných plochách môžu uplatniť len obmedzene. Doplňujúca biotická charakteristika trvalých trávnych porastov je v tab. č. 4.3.5.1-1.
lesy (kód 10) – pri charakteristike lesných porastoov možno použiť výsledky podrobného lesníckeho prieskumu: lesné hospodárske plány (LHP), ktoré sú spracovávané pre jednotlivé lesné hospodárske celky (LHC), pričom vychádzame z porastových máp, hospodárskych súborov lesných typov a Katalógu biotopov Slovenska (Stanová, Valachovič, eds., 2002); mapujeme podľa prílohy č. 4.9.
vodná plocha – tečúce a stojaté vody (kód 11) – patria sem predovšetkým vodné a mokraďové biotopy (tab. č. 4.3.5.1-1). Okrem otvorených vodných plôch prirodzeného alebo umelého pôvodu treba venovať pozornosť aj mokraďovým biotopom, ktoré sú podmienené hladinou podzemnej vody, ako sú napr. slatiny a rašeliniská, ktoré majú mnohonásobný význam v krajine a patria medzi európsky významné biotopy.
nelesná drevinová vegetácia (kód 14 ostatná plocha) – stromové, krovinové a kríčkové biotopy mimo lesných porastov, ktoré majú najčastejšie maloplošný alebo líniový charakter. V krajine ju ich tvoria napr. fragmenty lesných ekosystémov, skupiny alebo aleje stromov, vetrolamy, sprievodné porasty ciest a komunikácii, lemové spoločenstvá a pod., ktoré môžu byť antropogenného alebo prirodzeného pôvodu. Podrobnejšie členenie na základe stanovištných podmienok a druhového zloženia je prílohy č. 4.9.
Terénny prieskum by mal byť zameraný na mapovanie vegetácie z hľadiska lokalizácie a druhového zloženia biotopov, ako aj z hľadiska výskytu chránených, ohrozených alebo inváznych druhov.
Travinno-bylinné spoločenstvá
Kód z biotopov |
Travinno-bylinné spoločenstvá |
|
Spoločenstvá vodných tokov a nádrží |
Vo4 |
makrofytná vegetácia vodných tokov |
Vo5 |
makrofytná vegetácia oligotrofných vodných tokov |
Vo1-3 |
makrofytná vegetácia stojatých vôd (mŕtve ramená) |
Vo6 |
makrofytná vegetácia vodných nádrží |
Vo7 |
makrofytná vegetácia plytkých stojatých vôd |
|
Spoločenstvá mokradí |
Vo8 |
mokrade s kolísajúcou vodnou hladinou (spoločenstvo bylín a šachorín) |
Lk11 |
trstinové porasty |
Lk12 |
|
|
Spoločenstvá rašelinísk a slatín |
Ra2-4,6 |
rašelinisko a slatina |
Ra1,5 |
|
Ra7 |
sukcesne zmenená slatina |
|
Brehové travinno-bylinné spoločenstvá |
Br2,5-7 |
brehové travinno-bylinné porasty |
Br8 |
|
Br3-4 |
porasty horských tokov s myrikovkou nemeckou alebo vŕbou sivou |
|
Spoločenstvá pramenísk |
Pr1-2 |
pramenisko |
Pr3 |
penovcové pramenisko |
|
Spoločenstvá slanísk |
Sl1 |
vnútrozemské slanisko a slané lúky |
Sl2-3 |
slanisko |
Sl4 |
|
|
Hydrofilné travinno-bylinné spoločenstvá |
Lk4 |
bezkolencové lúky |
Lk5 |
vysokobylinné spoločenstvá lúk |
Lk6 |
horské a podhorské podmáčané lúky |
Lk7 |
psiarkové aluviálne lúky |
Lk8 |
aluviálne lúky zväzu Cnidion venosi |
Lk9 |
zaplavované lúky |
Lk10 |
porasty vysokých ostríc |
|
Mezofilné travinno-bylinné spoločenstvá |
Lk1 |
nížinné a podhorské lúky |
Lk2 |
horské lúky |
Lk3, Tr7 |
mezofilné lúky a pasienky |
Tr1-4, Tr5 |
Suchomilné travinno-bylinné spoločenstvá |
Tr6 |
|
Pi1-2 |
Psamofilné travinno-bylinné spoločenstvá |
Pi3 |
|
Pi4, Pi5 |
Pionierske travinno-bylinné spoločenstvá na plytkých pôdach |
|
Travinno-bylinné spoločenstvá na skalách a sutinách |
Sk1,4, Sk6 |
travinno-bylinné sutinové porasty na karbonátových horninách |
Sk2,3,5 |
travinno-bylinné sutinové porasty na silikátových horninách |
Sk7 |
sekundárne travinno-bylinné sutinové porasty |
|
Alpínske a subalpínske travinno-bylinné spoločenstvá |
Al1-2 |
alpínske a subalpínske travinno-bylinné porasty na silikátových horninách |
Al3-4 |
alpínske a subalpínske travinno-bylinné porasty na karbonátových horninách |
Al5 |
vysokobylinné spoločenstvá alpínskeho stupňa |
Al6-8 |
vysokosteblé spoločenstvá horského a alpínskeho stupňa |
Tr8 |
kvetnaté vysokohorské a horské psicové porasty na silikátových horninách |
X3,4,6,10, Vo9 |
Ruderálne spoločenstvá |
X5-7 |
Segetálne spoločenstvá |
X8 |
Porasty inváznych druhov |
Zdroj: Podľa Stanovej, Valachoviča, eds. (2002) upravili Hrnčiarová a kol. (2006)
Poznámky: Biotopy národného významu, biotopy európskeho významu a prioritné biotopy
|
biotopy národného významu |
|
|
|
biotopy európskeho významu |
|
|
Xx1. |
biotopy európskeho významu a prioritné biotopy |
4.3.2 Biotopy
Obsahom tejto kapitoly je na riešenom území vymedzenie a opis biotopov národného a európskeho významu podľa prílohy č. 1 k vyhláške MŽP SR č. 492/2006 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, ktoré budú ďalej spracované na základe terénneho prieskumu (vyznačené biotopy národného a európskeho významu sú v prílohe č. 4.9 a tab. č. 4.3.5.1-1). Uvedené biotopy sú definované podľa zákona č. 543/2002 Z. z. nasledovne:
- biotop európskeho významu je biotop, ktorý je v Európe ohrozený vymiznutím alebo má malý prirodzený areál, alebo predstavuje typické ukážky jednej alebo viacerých biogeografických oblastí Európy
- biotop národného významu je biotop, ktorý nie je biotopom európskeho významu, ale je v Slovenskej republike ohrozený vymiznutím alebo má malý prirodzený areál, alebo predstavuje typické ukážky biogeografických oblastí Slovenska
- prioritný biotop je biotop európskeho významu, ktorého ochrana má zvláštny význam vzhľadom na podiel jeho prirodzeného výskytu v Európe.
Pri mapovaní biotopov môžeme postupovať na základe metodiky mapovania biotopov (Stanová, Valachovič, eds., 2002) alebo využívame klasické metódy zürišsko-montpellierskej školy formou fytocenologických zápisov (Braun-Blanquet, 1964; Moravec a kol., 1994). Biotopy národného a európskeho významu vstupujú do ďalšieho hodnotia ako pozitívne javy v krajine, na základe ktorých sú vyčleňované prvky kostry ÚSES.
4.3.3 Vybraná charakteristika živočíšstva
Fauna Slovenska je výsledkom dlhého vývoja, z ktorého podstatný význam mal vývoj v postglaciáli, ďalej vplyv geografickej polohy a výškové členenie územia. Všetky tieto faktory podmieňujú existenciu bohatej a pestrej fauny. Vysoká biodiverzita flóry a fauny súvisí aj so širokým rozsahom vegetačných stupňov na území Slovenska, kde sa stretávajú rôzne biogeografické oblasti so špecifickým súborom prvkov flóry a fauny. Križujú sa tu dôležité migračné smery, cez územie prechádzajú významné biokoridory nadregionálneho významu. Rozšírenie živočíchov vzhľadom na ich geografický výskyt je spracovaný v mape živočíšne regióny v mierke 1:1 mil. (Čepelák In: Atlas SSR, 1980). Dôkladné poznanie fauny je do značnej miery problematické, pretože si vyžaduje špecialistu na konkrétny druh. Z tohto dôvodu možno v rôznych odborných a vedeckých prácach nájsť spracované len niektoré druhy, a to len z niektorých lokalít. Preto výskum v tejto oblasti by mal byť doplnený terénnym prieskumom. V rámci návrhov prvkov ÚSES treba dbať na zachovanie prirodzenosti a ochranu biotopov živočíšstva, na zabezpečenie dostatočne veľkých a prirodzených území, ktoré sú reprezentované aj určitými živočíšnymi druhmi a ktoré môžu vytvárať vhodné podmienky na prirodzené prežívania a rozmnožovanie daných druhov. Vzhľadom na mobilitu živočíchov, je určovanie živočíšnych spoločenstiev (zoocenóz) zložitejšie ako pri vegetácii. Biotopy živočíšstva je najvhodnejšie popísať podľa jednotiek mapovania súčasného využitia pozemkov alebo reálnej vegetácie na základe ich charakteristických druhov (spoločenstvá vodných biotopov, lesov, biotopov trvalých trávnych porastov, polí a vinohradov, intravilánov sídel a pod.). Charakteristika živočíšstva sa vypracuje na základe dostupných literárnych a databázových údajov a doplňujúceho terénneho prieskumu. Okrem spomínanej databázy ISTB existuje aj databanka fauny Slovenska, ktorú prevádzkuje Katedra zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Bratislave alebo menšie databázy vytvárané špecialistami pre jednotlivé taxonomické skupiny (napr. informačný systém pavúkov Slovenska – Ústav krajinnej ekológie SAV Bratislava, pobočka Nitra). Vhodným podkladom na doplnenie môžu byť aj štatistiky miestnych poľovníckych a rybárskych združení o stave vysokej zveri, ichtyofauny a pod. Medzi základné skupiny živočíchov, ktoré sú najčastejšie sledované patria:
- suchozemské stavovce (Vertebrata), z nich najmä cicavce (Mammalia), vtáky (Aves), plazy (Reptilia) a obojživelníky (Amphibia)
- bezstavovce (Evertebrata), z nich najmä mäkkýše (Mollusca), motýle (Lepidoptera), dvojkrídlovce (Diptera), chrobáky (Coleoptera) a ďalšie.
Na základe vybraných skupín živočíchov, resp. jednotlivých druhov možno podľa prvkov súčasného využitia pozemkov charakterizovať biotopy daného územia. Vzhľadom na široký rozsah danej problematiky, pozornosť treba venovať najmä charakteristickým druhom živočíšstva a druhom chráneným a ohrozeným. Okrem druhového zloženia je vhodné k charakteristike biotopov doplniť aj údaje o migračných trasách regionálneho alebo lokálneho významu.
5 Pozitívne prvky v krajine
V rámci tejto časti mapujeme všetky chránené územia prírody, významné prírodné zdroje a chránené pamiatkové územia, ale aj nechránené časti krajiny (krajinné štruktúry) s mimoriadnymi hodnotami. Vychádzame z mapovania prvkov využitia pozemkov a z platných právnych predpisov. Počas terénneho mapovania treba prvky využitia charakterizovali biotickými, ekologickými, krajinárskymi a kultúrno-historickými vlastnosťami. Na základe podrobného terénneho prieskumu môžu byť tieto časti krajiny potenciálne navrhnuté ako prvky MÚSES. Výstupom je: Výsledná mapa č. 2 (ukážka v prílohe).
Formát grafických výstupov:
Názov výslednej mapy |
Formát výstupu |
|||
grid |
vektor |
|
georeferencovaný obrázok (TIF, resp. JPEG) |
|
Mapa priemetu pozitívnych a negatívnych prvkov a javov v krajine |
|
|
áno |
áno |
5.1 Územná ochrana prírody a ochrana drevín
Pri vyčleňovaní chránených území prírody a chránených stromov postupujeme podľa:
- zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
- vyhlášky MŽP SR č. 492/2006 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z.
- výnosu MŽP SR č. 3/2004-5.1 zo 14. júla 2004, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu (uverejnený vo Vestníku MŽP SR, čiastke 3 z roku 2004)
- uznesenia vlády SR č. 636/2003 z 9. júla 2003 k národnému zoznamu navrhovaných chránených vtáčích území (Vestník MŽP SR, čiastka 4 z roku 2003; v r. 2004 sa začal proces tvorby vyhlášok a programov starostlivosti pre jednotlivé chránené vtáčie územia)
- Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam, predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva podľa oznámenia FMZV č. 396/1990 Zb. (ramsarské lokality podľa zoznamu medzinárodne významných mokradí)
- zoznamu svetového kultúrneho a prírodného dedičstva – zapísané lokality podľa § 21 ods. 1 zákona č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu
- interných materiálov Štátnej ochrany prírody SR (www.sopsr.sk) a jej organizačných zložiek
- vypracovanej dokumentácie ÚSES a územných plánov a projektov MŽP SR, MVRR SR, MK SR iných inštitúcií.
Za túto časť spracujeme text s uvedením reálne sa vyskytujúcich chránených území a ich predmetu a stupňa ochrany prírody, mapu (výsledná mapa č. 2) a tabuľkový prehľad (tab. č. 4.3.6.1-1: Začlenenie osobitne chránených častí prírody podľa stupňov ochrany prírody) podľa zákona č. 543/2002 Z. z. (možno vychádzať zo Štátneho zoznamu osobitne chránených častí prírody SR http://uzemia.enviroportal.sk/) nasledovne:
- chránená krajinná oblasť
- národný park a jeho ochranné pásmo
- chránený areál a jeho ochranné pásmo
- národná prírodná rezervácia, prírodná rezervácia a jej ochranné pásmo
- národná prírodná pamiatka, prírodná pamiatka a jej ochranné pásmo
- chránený krajinný prvok
- súkromné chránené územie a jeho ochranné pásmo
- chránený strom a jeho ochranné pásmo
- európska sústava chránených území NATURA 2000 (chránené vtáčie územie, územie európskeho významu)
- územie podľa ďalších medzinárodných dohovorov (ramsarské lokality, biosférické rezervácie, lokality svetového kultúrneho a prírodného dedičstva a iné)
- navrhované vyhlásenie časti prírody za chránenú podľa zákona č. 543/2002 Z. z.
Začlenenie osobitne chránených častí prírody podľa stupňov ochrany prírody
Územie |
Stupne ochrany prírody podľa výmery (ha) |
||||
1. stupeň |
2. stupeň |
3. stupeň |
4. stupeň |
5. stupeň |
|
Územná ochrana prírody (chránené územia prírody) |
|||||
chránená krajinná oblasť |
|
|
|
|
|
národný park |
|
|
|
|
|
OP národného parku |
|
|
|
|
|
chránený areál |
|
|
|
|
|
OP chráneného areálu |
|
|
|
|
|
prírodná rezervácia |
|
|
|
|
|
OP prírodnej rezervácie |
|
|
|
|
|
národná prírodná rezervácia |
|
|
|
|
|
OP národnej prírodnej rezervácie |
|
|
|
|
|
prírodná pamiatka |
|
|
|
|
|
OP prírodnej pamiatky |
|
|
|
|
|
národná prírodná pamiatka |
|
|
|
|
|
OP národnej prírodnej pamiatky |
|
|
|
|
|
chránený krajinný prvok |
|
|
|
|
|
súkromné chránené územie |
|
|
|
|
|
OP súkromného chráneného územia |
|
|
|
|
|
chránený strom |
|
|
|
|
|
OP chránených drevín |
|
|
|
|
|
Európska sústava chránených území (NATURA 2000) |
|||||
chránené vtáčie územie |
|
|
|
|
|
územia európskeho významu |
|
|
|
|
|
Lokality podľa medzinárodných dohovorov |
|||||
ramsarská lokalita |
|
|
|
|
|
biosférická rezervácia |
|
|
|
|
|
lokality svetového kultúrneho a prírodného dedičstva |
|
|
|
|
|
Navrhované vyhlásenie |
|||||
vypísať konkrétne návrhy |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Kombinácie pozitívnych prvkov |
|
|
|
|
|
napríklad: národný park a biosférická rezervácie |
|
|
|
|
|
a iné |
|
|
|
|
|
Vysvetlivky: OP – ochranné pásmo
Poznámka: do tabuľky dopísať podľa stupňa ochrany názov lokality a jej výmeru v rámci obvodu projektu pozemkových úprav, pre CHKO Horná Orava a PIENAP sú vyčlenené 4 zóny chránených území, spravidla 5. stupeň ochrany je určený pre zónu A, 2. stupeň ochrany pre zónu D.
5.2 Chránené druhy, genofondové lokality a významné biotopy
V rámci pozitívnych prvkov vyčleňujeme okrem súčasných chránených území aj lokality s výskytom vzácnych a chránených druhov a významných biotopov, ktoré sú genofondovými lokalitami a majú význam pre zachovanie biodiverzity územia a zvýšenie ekologickej stability. Zoznam genofondových lokalít je vedený na pracoviskách Štátnej ochrany prírody SR, podľa územnej pôsobnosti, v rámci ktorého sa riešené územie nachádza. Zoznam chránených druhov a významných biotopov spracujeme podľa:
- zoznamu biotopov európskeho významu, biotopov národného významu a prioritných biotopov podľa prílohy č. 1 k vyhláške MŽP SR č. 492/2006 Z. z.
- zoznamu druhov európskeho významu, druhov národného významu, druhov vtákov a prioritných druhov, na ktorých ochranu sa vyhlasujú chránené územia podľa prílohy č. 4 k vyhláške MŽP SR č. 492/2006 Z. z.
- zoznamu chránených rastlín a chránených živočíchov podľa prílohy č. 5 a č. 6 k vyhláške MŽP SR č. 492/2006 Z. z.
- červeného zoznamu rastlín a živočíchov Slovenska (Baláž, Marhold, Urban, eds., 2001), z ktorého vychádzame aj pri zaradení druhov podľa medzinárodných dohovorov a kategórie ohrozenosti podľa IUCN.
Na základe dostupných literárnych a databázových údajov, doplňujúceho terénneho prieskumu a mapovania súčasného využitia pozemkov zostavíme prehľad chránených rastlín a chránených živočíchov (tzv. Chránené druhy). Na základe výsledkov mapovania biotopov podľa kap. 4.3.5.2. uvedieme v prehľade charakteristiku najvýznamnejších lokalít výskytu biotopov národného a európskeho významu, vrátane prioritných biotopov (podľa prílohy č. 1 k vyhláške MŽP SR č. 492/2006 Z. z.). Chránené druhy a významné biotopy môžu potenciálne tvoriť kostru MÚSES (výsledná mapa č. 2 Priemet pozitívnych a negatívnych prvkov a javov v krajine).
Chránené druhy
Názov chráneného druhu |
Početnosť |
Významnosť druhu podľa prílohy č. 4-6 k vyhláške č. 492/2006 |
Ohrozenosť druhu podľa červeného zoznamu |
Významnosť druhu podľa medzinárodných dohovorov |
Opis lokality a jej súčasné začlenenie do ochrany prírody a ÚSES |
Chránené rastliny |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Chránené živočíchy |
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
|
Poznámka: Tabuľku upraviť podľa reálne sa vyskytujúcich chránených rastlín alebo chránených živočíchov. Početnosť: presný/odhadovaný počet alebo semikvantitatívny údaj, uviesť škálu, napr.: podľa Braun-Blanquetovej stupnice. Významnosť druhu podľa prílohy č. 4 – 6 k vyhláške MŽP SR č. 492/2006 Z. z.: EU – európskeho významu, SR – národného významu, PR – prioritného významu. Ohrozenosť druhu podľa červeného zoznamu (použité kategórie podľa IUCN): EX – vyhynutý, EW – vyhynutý v prírode, RE – regionálne vymiznutý, CR – kriticky ohrozený, EN – ohrozený, VU – zraniteľný, LR – menej ohrozený s podkategóriami ed – závislý od ochrany, nt – takmer ohrozený, lc – najmenej ohrozený a DD – údajovo nedostatočný. Významnosť druhu podľa medzinárodných dohovorov (napr. Bern1 – Príloha I Bernského dohovoru, Bern2 – Príloha II Bernského dohovoru, BD1 – Príloha I Smernice o vtákoch, atď.) sú uvádzané tiež v červenom zozname.
Červené zoznamy vzácnych, zriedkavých a ohrozených druhov patria k základnej dokumentácii ochrany prírody, pretože tvoria východiskový dokument druhovej ochrany, hodnotenia stupňa ohrozenosti a vyhlásenia osobitne chránených druhov, ako aj vypracovania a realizovania programov záchrany, resp. programov starostlivosti (Baláž, Marhold, Urban, eds., 2001).
5.3 Priemet existujúcej dokumentácie územného systému ekologickej stability
Koncepcia ÚSES bola na Slovensku schválená uznesením vlády SR č. 394/1991 a stala sa základným východiskom systémového začlenenia ÚSES do reálnej environmentálnej politiky a plánovacej praxe, tvorí ekologický regulatív rôznych plánov. Legislatívne, ako aj následné zabezpečenie ÚSES, je podľa:
- uznesenia vlády SR č. 394/1991 ku Koncepcii územného systému ekologickej stability
- uznesenia vlády SR č. 319/1992 k návrhu Generelu nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR
- uznesenia vlády SR č. 231/1997 k Národnej stratégii ochrany biodiverzity na Slovensku
- zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny
- vyhlášky MŽP SR č. 492/2006 Z. z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z.
- zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov
- zákona č. 237/2000 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
- vyhlášky MŽP SR č. 55/2001 Z. z o územnoplánovacích podkladoch a územnoplánovacej dokumentácii
- zákona SNR č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov
- zákona č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy a o zmene zákona č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov,
- zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch.
Navrhovanie prvkov ÚSES sa realizoval na území SR na rôznej hierarchickej úrovni (nadregionálnej, regionálnej a miestnej). ÚSES môže byť funkčný až vtedy, keď budú zabezpečené všetky 3 úrovne. Generel nadregionálneho územného systému ekologickej stability SR (GNÚSES SR) bol vypracovaný v roku 1992 a je uložený na MŽP SR. Vyjadruje základný rámec priestorovej ekologickej stability územia Slovenska v mierkach 1 : 500 000 a 1 : 200 000. V GNÚSES SR bolo vyčlenených 87 biocentier, z toho 77 biocentier nadregionálnych, 9 provinciálnych a 1 biosférické (Atlas krajiny SR, 2002). Tvorí podklad pre projekty ÚSES nižšej hierarchickej úrovne. Regionálny územný systém ekologickej stability (RÚSES) sa spracoval v rokoch 1993-1995 pre pôvodných 38 okresov (v mierke 1 : 50 000 alebo 1 : 25 000). V roku 2005 boli Regionálne ÚSES aktualizované pre vybraných 12 bývalých okresov: Poprad, Liptovský Mikuláš, Košice – mesto, Košice – vidiek, Banská Bystrica, Brezno, Žilina, Považská Bystrica, Galanta, Senica, Bratislava – mesto, Bratislava – vidiek. Tvorí nevyhnutný podklad na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie, pre projekty nižšej hierarchickej úrovne ÚSES, pre orgány ochrany prírody a krajiny, pre projekty pozemkových úprav. Dokumenty RÚSES sú uložené na MŽP SR a okresných úradoch. Miestny územný systém ekologickej stability sa doteraz spracoval len na vybranom území (napríklad ako súčasť územných plánov obcí, v rámci niektorých projektov pozemkových úprav a pod.). Dokumenty MÚSES sú archivované na krajských a obecných úradoch. Výstup tvorí textová časť, v ktorej treba charakterizovať doteraz vyčlenené prvky ÚSES a podať informáciu aj o ich stave a funkčnosti v krajine a mapa (výsledná mapa č. 2 Priemet pozitívnych a negatívnych prvkov a javov v krajine).
Začlenenie prvkov územného systému ekologickej stability podľa stupňov ochrany prírody
Prvky ÚSES podľa hierarchického významu |
Stupne ochrany prírody podľa výmery (ha) |
||||
1. stupeň |
2. stupeň |
3. stupeň |
4. stupeň |
5. stupeň |
|
biocentrum biosférického významu |
|
|
|
|
|
biocentrum provinciálneho významu |
|
|
|
|
|
biocentrum nadregionálneho významu |
|
|
|
|
|
biocentrum regionálneho významu |
|
|
|
|
|
biocentrum miestneho významu |
|
|
|
|
|
biokoridor provinciálneho významu |
|
|
|
|
|
biokoridor nadregionálneho významu |
|
|
|
|
|
biokoridor regionálneho významu |
|
|
|
|
|
biokoridor miestneho významu |
|
|
|
|
|
interakčný prvok |
|
|
|
|
|
genofondová lokalita |
|
|
|
|
|
Poznámka: do tabuľky dopísať podľa stupňa ochrany názov prvkov a ich výmeru v rámci obvodu projektu pozemkových úprav
5.4 Ochrana prírodných zdrojov
Prírodné zdroje plnia významné úžitkové, ale aj ekologické funkcie v krajine. Vytvárajú vhodné podmienky na trvalé udržiavanie, obnovovanie a racionálne využívanie prírodných zdrojov, na zachovanie genofondu, biodiverzity a ekologickej stability a pod. Časť prírodných zdrojov sa bezprostredne podieľa na tvorbe ÚSES a časť vytvára vhodné podmienky pre existenciu biotu (aj vďaka právnej ochrane). Všetky získané podklady sa zakreslia do mapy výslednej mapy č. 2 Priemet pozitívnych a negatívnych prvkov a javov v krajine.
5.4.1 Ochrana lesov
Časť lesných porastov spadá pod legislatívnu ochranu v rámci 2. až 5. stupňa ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny, sú súčasťou prvkov ÚSES rôznej hierarchickej úrovne alebo ochranných pásiem vodných zdrojov, príp. zároveň môžu plniť viacero funkcií súčasne. Zákon č. 326/2005 Z. z. o lesoch vyčleňuje:
- ochranné lesy (ich funkcia vyplýva z prírodných podmienok)
- lesy osobitného určenia (ich funkcia vyplýva z dôležitých spoločenských potrieb)
- hospodárske lesy (lesy s produkciou drevnej hmoty pri súčasnom zabezpečovaní aj ostatných funkcií lesov).
Uvedenú kategorizáciu lesov možno spracovať z porastových máp, ktoré sa spravidla zostavujú v mierke 1 : 10 000 zo základnej lesníckej mapy. Z hľadiska ekologickej stability majú najväčší význam ochranné lesy, ktoré zabezpečujú ochranu pôdy predovšetkým na nepriaznivých a extrémnych stanovištiach. Lesné ekosystémy sú ako potenciálne prvky ÚSES v závislosti od intenzity využívania.
5.4.2 Ochrana vôd
Ochranu vodných zdrojov zabezpečuje zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon), ktorý všestranne chráni vodu pre ich nenahraditeľnosť a celospoločenský význam, ako po kvantitatívnej, tak aj po kvalitatívnej stránke. Do výslednej mapy č.2 zakresľujeme:
- chránené vodohospodárske oblasti
- vodárenské toky a vodárensky využívané nádrže
- povodia vodárenských vodných tokov a nádrží
- vodohospodársky významné vodné toky
- ochranné pásma vodárenských zdrojov (pásma hygienickej ochrany 1. až 3. stupňa podzemných a povrchových zdrojov pitnej vody) podľa vyhlášky MŽP SR č. 29/2005 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o určovaní ochranných pásiem vodárenských zdrojov, o opatreniach na ochranu vôd a o technických úpravách v ochranných pásmach vodárenských zdrojov.
Ochrana liečebných, liečivých a minerálnych zdrojov je zabezpečená podľa zákona č. 303/1998 Z. z., ktorý vyčleňuje (výsledná mapa č. 2):
- prírodné liečebné kúpele (kúpeľné miesto, vnútorné a vonkajšie kúpeľné územie, ochranné pásmo kúpeľného územia)
- prírodné liečivé zdroje (vôd, rašelín, slatín, bahien a iných zemín, plynov a emanácií)
- prírodné zdroje minerálnych stolových vôd
- ochranné pásma prírodných liečivých zdrojov a prírodných zdrojov minerálnych stolových vôd (1. až 3. stupňa).
5.4.3 Ochrana pôd a nerastného bohatstva
Pôdne zdroje sa hodnotia cez ich najdôležitejšiu vlastnosť, a to úrodnosť. Podľa prílohy č. 3 zákona č. 220/2004 z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy v znení neskorších predpisov) treba chrániť poľnohospodársku pôdu zaradenú podľa kódu bonitovanej pôdno-ekologickej jednotky do prvej až štvrtej kvalitatívnej skupiny. Z hľadiska ÚSES sú to lokality, ktoré treba prednostne využiť ako poľnohospodársku pôdu, preto návrhy prvkov ÚSES budú na týchto lokalitách len v nevyhnutných prípadoch, skôr ako biokoridory. Ďalšou chránenou kategóriou sú pôdy pod vinicami (vinohradnícke hony, ktoré sa môžu používať ako vinice) podľa prílohy k zákonu č. 182/2005 Z. z. o vinohradníctve a vinárstve.
Na ochranu a využívanie nerastného bohatstva sa zriaďujú chránené ložiskové územia. Sú významným surovinovým potenciálom (zákon č. 214/2002 Z. z. úplné znenie zákona č. 44/1998 Zb. o ochrane a využívaní nerastného bohatstva (banský zákon)), v ktorých môže dôjsť perspektívne k ťažbe. V tomto prípade môžu byť prvky ÚSES ohrozené.
5.4.4 Ochrana genofondových zdrojov
Lokality so špeciálnym spôsobom hospodárenia, v ktorých sa dochovávajú niektoré druhy živočíchov spravidla na ohradenom mieste, poskytujú genofondové zdroje najmä z hospodárskeho významu. Vyhlasujú sa napríklad:
chránená rybárska oblasť, chovné rybárske revíry, rybárske revíry (podľa zákona č. 246/2003 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/2002 Z. z. o rybárstve, vyhlášky MP SR č. 238/2002 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o rybárstve)
uznané zverníky, samostatné bažantnice, poľovné revíry (podľa zákona č. 23/1962 Zb. o poľovníctve v znení neskorších predpisov)
lesné semenné plantáže, lesné semenné porasty, uznané lesné porasty, stromové skupiny a jednotlivé stromy (podľa zákona č. 217/2004 Z. z. o lesnom reprodukčnom materiáli a o zmene niektorých zákonov, vyhlášky MP SR č. 571/2004 Z. z. o zdrojoch reprodukčného materiálu lesných drevín, jeho získavaní, produkcii a používaní).
Aj napriek často hospodárskemu významu týchto lokalít, môžu sa niektoré lokality vyčleniť ako prvky MÚSES.
5.5 Chránené pamiatkové územia
Zákon č. 49/2002 Z. z. o ochrane pamiatkového fondu v znení neskorších predpisov upravuje podmienky ochrany kultúrnych pamiatok a pamiatkových území (pamiatková rezervácia a pamiatková zóna). Na ich ochranu sa vyčleňuje aj ochranné pásmo. V riešenom území sa môže vyskytovať archeologické nálezisko. Databázu o pamiatkovom fondu spravuje Pamiatkový úrad SR (www.pamiatky.sk). Ďalšie lokality sa vyhlasujú podľa Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva. V prípade, že sa takéto územia vyskytujú, zakreslia sa do výslednej mapy č. 2 Priemet pozitívnych a negatívnych prvkov a javov v krajine.
5.6 Ekologicky významné krajinné prvky bez právnej ochrany
Pri vyčlenení ekologicky významných krajinných prvkov/ekologicky významných segmentov krajiny (bez právnej ochrany) vychádzame zo súčasného využitia pozemkov (príloha č. 4.9 s uvedením možného výskytu podľa kódov spôsobu využívania pozemkov), ako sú napríklad:
- mezoformy a mikroformy reliéfu – terasy, medze (kód 14700)
- lesné porasty, remízky, kroviny (kód 10200, 14420, 14700)
- mokrade, brehové porasty, vodné a pobrežné ekosystémy (kód 11110, 11130, 14700)
- lúčne spoločenstvá (kód 07100)
- parky a aleje (mimo intravilánov) (kód 14410, 14420).
Vyčlenené prvky môžu tvoriť potenciálne návrhy prvkov MÚSES. Zakreslia sa do mapy výslednej mapy č. 2 Priemet pozitívnych a negatívnych prvkov a javov v krajine.
5.7 Kultúrnohistoricky a krajinársky významné prvky/štruktúry bez právnej ochrany
Pri vyčlenení kultúrnohistorických a krajinársky významných krajinných prvkov a štruktúr (bez právnej ochrany) vychádzame zo súčasného využitia pozemkov (príloha 4.9 s uvedením možného výskytu podľa kódov spôsobu využívania pozemkov), ako sú napríklad:
- historické prvky využívania prírodných zdrojov (historické prvky využitia pôd – terasy, valy, políčka, vinice, extenzívne ovocné sady s miestnymi odrodami; historické prvky využitia vôd – rybníky, hate; historické prvky využitia hornín – haldy, jamy, šachty a iné, napr. kódy 02100, 04100, 06100, 07100, 11110, 14280, 14700)
- historické prvky vegetácie (historické stromy, historické stromoradia, parky a záhrady a iné, napr. kódy 14410, 14420)
- historické prvky archeologické (náleziská, napr. kód 14800).
Mnohé z nich sa mapujú ako krajinárske štruktúry, preto pri ich vymedzení treba zhodnotiť spolu viacej prvkov využitia pozemkov, napríklad:
- tradičné formy využívania krajiny – historické mozaikové štruktúry, ako sú poľnohospodársko-lesné mozaiky, vinohradnícke a krovinové formy s prvkami architektúry, lúčno-pasienkarské formy so senníkmi, príp. s terasami, banícke formy so stavbami a rôznymi antropogénnymi formami reliéfu a iné
- historické prejavy osídlenia a architektúry – rozptýlené formy osídlenia, obydlia s pôvodnou ľudovou architektúrou, areály tradičnej remeselnej výroby, kúpeľné areály a iné
- dominanty krajiny – kultúrna panoráma, solitérna kultúrna dominanta, prírodná panoráma, solitérna prírodná dominanta a iné.
Dôležité je vystihnúť typické/charakteristické črty územia, ktoré sú odrazom premeny a vzájomného pôsobenia prírody a ľudských aktivít spojené predovšetkým s tradičným využívaním územia, s tradičnou kultúrou a tradičnou architektúrou (podľa Európskeho dohovoru o krajine, 2005, http://ww.radaeuropy.sk/?1557). Odporúčame kapitolu spracovať formou podrobného popisu uvádzaných prvkov využitia pozemkov s doplnením fotodokumetácie.
6 Negatívne javy v krajine
V rámci tejto časti hodnotíme negatívne pôsobiace hmotné aj nehmotné prejavy prirodzeného, antropogénneho (človekom podmieneného) a/alebo antropického (človekom priamo vytvoreného) pôvodu v krajine, ktoré spôsobujú narušenie ekologickej stability, biodiverzity až celkovej degradácie prostredia. Výsledky prieskumu zobrazíme vo výslednej mape č. 2 Priemet pozitívnych a negatívnych prvkov a javov v krajine.
Formát grafických výstupov:
Názov výslednej mapy |
Formát výstupu |
|||
grid |
vektor |
|
georeferencovaný obrázok (TIF, resp. JPEG) |
|
Priemet pozitívnych a negatívnych prvkov a javov v krajine |
|
|
áno |
áno |
6.1 Prírodné stresové javy a procesy
Prírodné stresové javy a procesy vznikajú vplyvom prírodných činiteľov, v niektorých prípadoch impulzom pre ich vznik je aj ľudská aktivita. Môžu sa vyskytovať na malom území s presne vymedzenými hranicami (lavíny), alebo ich výskyt nie je možné vždy presne vymedziť (radónové riziko). V krajine pôsobia ako významné bariéry. Najčastejšie sa hodnotia:
geodynamické javy (vodná a veterná erózia, akumulácia, zosuvy, krasové javy, zmena štruktúry a objemu zemín a iné)
geochemické javy (zvýšená prirodzená agresivita vôd a iné)
geofyzikálne faktory (rádioaktivita hornín a vôd, radónové riziko a iné)
extrémne klimatické javy (záplavy, veterné kalamity, požiare a iné).
Pri spracovaní prírodných stresových javov vychádzame z tematických máp a rôznych záverečných správ, ktoré sa nachádzajú v Geofonde Štátneho geologického ústavu D. Štúra v Bratislave. Vhodné je použiť tiež mapy svahových deformácií zostavovaných v postihnutých regiónoch svahovými pohybmi (napr. okraje vulkanických a flyšových pohorí). Tieto mapy sa v súčasnosti zostavujú v rámci edície Máp geofaktorov životného prostredia. Významným podkladom sú tiež mapy vhodnosti územia na ukladanie odpadov spracované jednotnou metodikou pre celé územie SR v mierke 1 : 50 000 v rokoch 1992 až 1995, v ktorých sú zobrazené aj geodynamické javy (Hrašna, Kováčiková, Vojtaško, 1992).
Vodnú a veternú eróziu treba nutne spracovať za riešené územie, pokiaľ sú predpoklady na jej vznik. Postupujeme podľa metodiky, ktorá je uvedená časti A. kapitola 4.2.7.2 Prieskum ohrozenosti pôdy. Ďalej možno využiť informačný systém o pôde, ktorý prevádzkuje a aktualizuje Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave.
6.2 Sekundárne stresové zdroje a ich ochranné pásma
Sekundárne stresové zdroje sú hmotné prejavy človeka v krajine. Negatívne pôsobenie sa prejavuje jednak ako bariéry pri šírení bioty a jednak ako zdroje znečistenia prostredia. Podľa prílohy č. 4.9 sa do výslednej mapy č. 2: Priemet pozitívnych a negatívnych prvkov a javov v krajine prekreslia nasledovné prvky využitia pozemkov s ich ochrannými pásmami (areál potenciálneho negatívneho pôsobenia):
zastavaná plocha a nádvoria (všetky prvky s kódom 13)
ostatná plocha (všetky prvky s kódom 14270, 14280, 14370, 14730 a vybrané prvky s kódom 14500 a 14700)
lesný pozemok (vybrané prvky s kódom 10230, 10260).
Ochranné pásma plošných bariér (technických objektov) a pásma hygienickej ochrany líniových bariér (ciest, železníc, elektrického vedenia, produktovodov), ktoré predstavujú potenciálne miesto prieniku viacerých negatívnych vplyvov na krajinu. Napríklad pre pásmo hygienickej ochrany poľnohospodárskych podnikov sa vyčleňuje kruh vo vzdialenosti od 300 do 500 m a pre priemyselné objekty aj do 1 000 m; pre líniové technické prvky sa vyčleňuje pásmo hygienickej ochrany železničných tratí (po oboch stranách v šírke cca od 30 do 70 m), ciest (po oboch stranách v šírke od 10 / 20 m do cca 100 m), produktovodov (elektrických vedení v šírke do 15 až 25 m, plynárenských rozvodov v šírke od 10 do cca 50 m, káblových vedení v šírke do 2 až 5 m). Potrebné informácie o veľkosti ochranných pásiem sú napríklad v územných plánoch a v príslušnej legislatíve. Podrobne sú rozpracované v časti A kapitola 4.2.6.5 Obmedzujúce faktory využívania pôdneho fondu a ich ochranné pásma.
6.3 Sekundárne stresové javy a procesy
Sekundárne stresové javy a procesy vznikajú ako dôsledok priamej ľudskej činnosti a negatívne ovplyvňujú prirodzený vývoj ekosystémov, bidoverzitu a stabilitu krajinu, kvalitu prírodných zdrojov, ako aj kvalitu životného prostredia. Ide o negatívne sprievodné javy realizácie ľudských aktivít v krajine, ktoré nie sú vždy priestorovo jednoznačne ohraničené. Najčastejšie sa hodnotia:
Znečistené povrchové a podzemné vody (kvalitatívne a kvantitatívne zmeny povrchových a podzemných vôd) – celková akosť vody sa posudzuje podľa šiestich základných ukazovateľov podľa zákona č. 364/2004 Z. z. a vyhlášky MŽP SR č. 221/2005 Z. z.: ukazovatele kyslíkového režimu, základné chemické ukazovatele, doplňujúce chemické ukazovatele, ťažké kovy, biologické a mikrobiologické ukazovatele rádioaktivity. Na základe akosti povrchových vôd sú vodné zdroje zaradené do 5 tried čistoty (STN 75 7221): I. trieda – veľmi čistá voda, II. trieda – čistá voda, III. trieda – znečistená voda, IV. trieda – silne znečistená voda a V. trieda – veľmi silne znečistená voda. Podľa STN 75 7111 sa hodnotia areály znečistenia podzemných vôd. Informácie o kvalite vodných zdrojov sú spracované v ročenkách Slovenského hydrometeorologického výskumu v Bratislave.
Znečistené pôdy (kontaminované, zhutnené a antropogénne pôdy) – podrobné informácie o kvalite pôdy možno získať na Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave.
Znečistené ovzdušie (oblasti ohrozené imisiami, hluk, prašnosť, pach) – podľa obsahu znečisťujúcich látok v ovzduší hodnotíme celkové znečistenie (zákon č. 478/2002 Z. z.). Zóny znečistenia ovzdušia sa vyčleňujú na základe kumulatívneho zaťaženia územia, ako základná miera kumulatívneho znečistenia ovzdušia sa používa index znečistenia ovzdušia (IZO), ktorý berie do úvahy tri základné znečisťujúce látky s ustanovenými imisnými limitmi, najčastejšie sú to SO2, NOx a prach (Izakovičová, 2000). V prípade monitorovania širšieho spektra škodlivín sa na určenie IZO berie do úvahy kombinácia tých látok, ktoré dávajú najvyššiu hodnotu IZO. Základné informácie o zdrojoch znečistenia, emisnej a imisnej záťaži možno získať z ročeniek Slovenského hydrometeorologického ústavu z registra zdrojov znečistenia ovzdušia (REZZO I – IV) a z monitorovacích staníc kvality ovzdušia.
Poškodená biota (lesy pod vplyvom imisií, lesné monokultúry na nepôvodných stanovištiach, nepôvodné druhy, invázne druhy podľa prílohy č. 2 k vyhláške č. 492/2006 Z. z.) – tieto informácie závisia od spracovaných štúdií a projektov z riešeného územia, pre niektoré charakteristiky je potrebný terénny výskum. Pre imisne poškodené lesy možno použiť porastové mapy, kde je zachytený stupeň poškodenia drevín (zahŕňa defoliáciu a depigmentáciu asimilačných orgánov drevín): 0 – nepoškodené dreviny (defoliácia 0 – 10 %), 1 – slabo poškodené (11 – 25 %), 2 – stredne poškodené (26 – 60 %), 3 – silne poškodené (61 – 99 %), 4 – mŕtve (100 %).